Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach pripravilo pri príležitosti jeho 120. výročia narodenia výstavu s názvom "Lajči báči",
ktorá potrvá od 19. marca do 30. júna 2024. Feld mal k VSM blízky
vzťah. Viackrát počas svojho života v ňom vystavoval a mnohé jeho diela
sú súčasťou múzejného depozitára.
Ľudovít Feld sa narodil 19. marca 1904 v Košiciach v mnohodetnej
židovskej rodine, mal osem súrodencov. Jeho rodičia pochádzali z Potisia
a po príchode do Košiciach sa živili ako robotníci. Medzi ôsmym a
deviatym rokom prestal Ľudovít Feld rásť. Išlo o diagnózu nanosomia
pituitaria - hypofyzárne trpaslíctvo. Jeho hypofýza produkovala príliš
málo rastového hormónu.
Napriek hendikepu sa intenzívne venoval výtvarnému umeniu. Už počas
štúdia na strednej škole, vtedy tzv. vyššej reálke, sa kresleniu venoval
pod dohľadom profesora Sama Oravca. V rokoch 1920 - 1925 navštevoval
kresliarsko-grafickú školu významného predstaviteľa Košickej moderny
Eugena Króna. V tom období aj prvýkrát vystavoval svoje diela spoločne
so spolužiakmi.
Nesporné výtvarné, predovšetkým kresliarske a grafické nadanie, rozvíjal
na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, kde študoval v rokoch 1925 -
1933. Krátko po návrate do Košíc sa stal členom Kazinczyho spoločnosti a
prezentoval sa aj spoločnou výstavou s Alžbetou Groszovou a Imrichom
Oravcom. V roku 1935 založil súkromnú výtvarnú školu a jeho žiakmi boli
Alexander Eckerdt, Jozef Haščák, Július Hegyessy či Arpád Račko.
Ani jemu sa pre jeho židovský pôvod nevyhla deportácia do koncentračného
tábora. Odmietol niekoľko ponúk ako sa jej vyhnúť a v roku 1944 sa
ocitol s číslom A 7740 vytetovanom na predlaktí vo vyhladzovacom tábore
Auschwitz-Birkenau. Od pravdepodobnej smrti ho zachránil malý vzrast a
kresliarsky talent.
Upútal totiž pozornosť nacistického doktora Josefa Mengeleho. Na jeho
príkaz musel portrétovať nacistických dôstojníkov aj samotného
Mengeleho. Predovšetkým však osobité typy zajatcov, ktorí mali telesný
alebo mentálny hendikep. Údajne kreslil aj priebeh či výsledky Mengeleho
neľudských experimentov na týchto väzňoch.
Prežiť nacistický koncentračný tábor sa okrem neho podarilo iba jeho
bratovi a sestre, ktorá sa po skončení druhej svetovej vojny
presťahovala do Bratislavy, kde v rokoch 1946 - 1949 žil a tvoril aj
Feld. V roku 1949 sa vrátil do Košíc a začal pôsobiť vo výtvarnom spolku
Svojina.
Ako člen Slovenského spolku výtvarných umelcov absolvoval od roku 1951
viacero kolektívnych výstav. Okrem vlastnej tvorby aj vyučoval a viedol
kurzy pre grafikov a výtvarníkov. Bol známy aj erudovanými znalosťami z
dejín výtvarného umenia či filozofie.
Ľudovít Feld, povestný napriek neľahkému životnému údelu vľúdnou a priateľskou povahou, zomrel 18. mája 1991 vo veku 87 rokov.
V septembri 2018 pomenovali po významnom kresliarovi a grafikovi
Ľudovítovi Feldovi v Košiciach park, kde odhalili aj pamätník s jeho
podobizňou, ktorý pripomína tiež tragédiu holokaustu. V areáli košickej
Synagógy stojí ďalší pamätník Ľudovíta Felda, ktorý odhalili v roku
2019.